Potreboval som zo seba dostať tie potoky hnusu
Som úžastný, tak úžastný,že sa trepem čiernou riekou,
rieka plná hnusu a hovien,
moje zmysli sa dávno rozpily,
roztali a ja už nevnímam,
iba stonám,
bez toho hnusu v hlave,
by som asi už ani minutu nedýchal,
oči mi ide vyočiť z tej bolesti,
ale vždy, každý rok,
dojde tá,
ktorá mi dá silu,
prevedie ma na plti,
cez tu hnilobu,
žijeme si štastne,
v bublinke radostí,
schováme sa do jaskyne,
položím ju kameň,
a pomilujem celým telom,
vzdychy, príjemná bolesť,
slnko v oboch nás taví,
do seba,
ale každá bublinka praskne,
časom začne hniť, zelenať,
smrdieť ako mrcina,
rozpadne sa a ja spadnem,
do hnusu
je mi na vracanie,
koža modrá, zelená, opadáva,
mľadravo mi padá z tváre a mäsa,
to prelezené červami nezaostáva,
kosti práchnivejú,
obdobie asi tak skvelé,
ako zdochnutá mačka v kaluži krvy,
kde sa vyvracia bezďák,
a potom si ľahne do toho spať
Read more: http://citanie.madness.sk/view-38108.php#ixzz1c53oz85u
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára